Keď začali niektoré štáty bohatnúť, hlavne vďaka obchodu, získali si nie len obdivovateľov ale hlavne aj závistlivcov. Ľudia na čele štátov chceli vždy to najlepšie pre seba. A na to využívali svojich poddaných, ktorí nemali to štastie sa narodiť do kráľovskej rodiny alebo iných vplyvných rodín. Títo panovníci vysielali vojská, aby dobili okolité štáty a získali ich bohatstvo. Väčšinou tak skončili aj oni sami. Postupom času sa ale k moci dostávali osvietenejší panovníci, ktorí si uvedomili, že ak ich štát bude mať choré korene, rozpadne sa. Preto začali svojim poddaným priznávať viacej práv a voľnosti. A skončilo to až pri našej demokracii, keď viac ako 50 % ľudí má moc nad zbytkom.
A zdá sa, že tu sa to zastavilo. Návrhy zákonov, ktoré by dali viac voľnosti občanom, politici zamietajú a tvrdia, že by štát spadol do chaosu. Ale zo zvieracej ríše vidíme, že to tak nemusí byť. Zvieratá sa nezdružujú preto, lebo im to niekto zákonom prikázal. Oni sa združujú, lebo je to pre nich lepšie. Majú väčšiu ochranu pred predátormi, viac potravy, väčšie územie. A pritom ani jeden člen skupiny nestratí svoju individualitu. A v niektorých skupinách dokonca ani nie je vodcovská osoba. Všetci členovia sú si úplne rovní. Dobre to vidieť na húfoch rýb.
Názor, že ak by prestali platiť zákony, ľudia by sa navzájom začali zabíjať, a svet by zanikol je trápny. Stačí si pozrieť terajší svet. Koľko ľudí čo pracujú ako vojaci chcú ísť do vojny? Veľmi málo, ale musia ísť všetci, lebo to dostali príkazom. Od svojich vodcov v podzemných bunkroch, v luxuse, ktorí jedným škrtom pera obetujú tisíce svojich "poddaných", len aby mohli svojim "51 %" oznámiť, že nejaká krajina na druhom konci už pre nich nepredstavuje nebezpečenstvo, ktoré aj tak nikdy nepredstavovala. A ľudia mu uveria, však on je na čele štátu tak asi vie čo je pre štát dobré.
Ľudia si zvykli, že im stačí ísť do práce, zarobiť nejaké peniaze a o ostatné sa postará všemocný štát. Dakedy sa dá dokonca aj zabudnúť, že nejaký štát existuje. A človek sa z toho nezblázni, len sa cíti slobodnejší. Ak niektorí ľudia dokážu žiť bez zastrešenia štátom, prečo to neumožniť aj ostatným? Možno by aj väčšina ľudí chcela, aby štáty neboli, aby nemuseli platiť dane, odvody, robiť čo im stát prikáže, ... Ale nemôžu, lebo tím by politické špičky prišli o svoju moc a museli by začať robiť rovnako ako ostatní. A to oni nevedia prekonať. Preto sa vymýšlajú zákony na obranu republiky, zákony proti rozvracaniu štátu, zákony zakazujúce kritizovať vládcov. Môžeme len dúfať, že vývoj sa nezastaví u demokracie a bude pokračovať ďalej až k takej spoločnosti, kde naozaj bude každý jednotlivec slobodný a rovný s ostatnými.