Podľa ústavy sme reprezentatívna demokracia s prvkom priamej demokracie. To je práve to naše neslávne referendum. Keď niekto bude vykrikovať, že politici majú veľa moci, tí ho schladia konštatovaním "veď máte referendum". A majú pravdu. Čo ale nepovedia je, že je to referendum bezzubé. Ľudia môžu v ňom hlasovať koľko chcú, ak sa nedostaví aspoň 50% oprávnených voličov, nie je platné. A ak by náhodou bolo platné, tak podľa niektorých právnikov nie je záväzné. A ak by bolo aj záväzné, tak ho musia schváliť poslanci a tí hlasujú podľa vlastnej nevôle a zlovôle. Čoraz viac mi začína naša krajina pripomínať komunistickú éru. Ľudia mohli robiť všetko čo chceli, ak to samozrejme bolo v súlade so štátostranou.
Nedávno som čítal príspevok do diskusie, kde sa diskutujúci sťažoval práve na zle nastavené podmienky refrenda. Konkrétne s amu nepáčilo, že musí prísť aspoň polovica oprávnených voličov, aby sa referendum stalo platným. V súčasnej dobe to je okolo 2 000 000 ľudí. Vtedy ma napadla zaujímavá myšlienka: Čo by asi povedali sudcovia, ak by sa ich niekto spýtal, či je mienka 100 000 ľudí záväzná alebo nie? Ak by povedali áno, tak sa musia prijať výsledky referenda ak sa na nich zúčastní hocikoľko ľudí. Ak by povedali nie, tak je logické, že nemôže byť záväzná ani mienka 150 ľudí. Z rozhodovania poslancov v parlamente vidno, že mienka minimálne 76 ľudí záväzná je. Logicky z toho vyplýva, že záväznou má byť aj mienka viac ako 76 ľudí rozhodujúcich o štáte.
V reálnom svete to tak ale nefunguje. 150 poslancov nebude v žiadnom prípade akcepovať mienku žiadneho množstva ľudí, aj keby to bolo celé Slovensko. Ale skúste vy neakceptovať mienku poslancov zapísanú v paragrafoch a nasadia na vás kukláčov a poprípade ďalšie donucovacie zložky, aby vás donútili ju akceptovať. A samozrejme im za to musíte aj platiť aby ste ju mohli akceptovať.
Dakedy som bol zástancom priamej demokracie. V reálnom svete sa mi najviac pozdáva politický systém vo Švajčiarsku. O niektorých otázkach majú povinné referendá ako my. Ale čím sa najviac odlišujú je systém plebiscitov. Občania môžu vyvolať ľudové hlasovanie o akejkoľvek otázke, akomkoľvek zákone, dokonca aj ústavnom. A referendum alebo plebiscit je platný bez nutnosti 50% účasti voličov. Znie to dobre ... z výšky. Ale stále je to len demokracia. Väčšina hlasujúcich si môže robiť čo chce s menšinou, aj keby to bola menšina čo i len o jeden hlas. Zdá sa vám to fér? Mne nie. A preto som od demokracie odišiel.
Teraz je zo mňa voluntarista alebo ak chcete anarchista. Verím, že človek má právo na svoj život, svoju slobodu a svoj správne získaný majetok. Ale to je všetko. Ak chce niečo viac, musí sa dohodnúť s inými čo sú ochotní mu to dať, predať, pomôcť vytvoriť. A hlavne nemá právo rozhodovať o nikom inom len o sebe. Ak sa dohodne, že si vytvorí združenie, tak len s ľuďmi čo sa zapoja dobrovoľne. Ak sa nebude chcieť zapojiť, tak sa nezapojí a nik ho k tomu nemôže prinútiť. A je jedno, či to od neho chce 10, 1000 ľudí, alebo celý svet. Tu už prestáva byť otázka o záväznosti alebo nezáväznosti takou naliehavou. Záväzné je to, na čom si sa dohodol s jednotlivcami alebo skupinami. Ale nik ťa nemôže prinútiť sa dohodnúť. Ak niečo urobíš, urobíš to s vedomím, že si za to zodpovedný sám a nemáš na nič imunitu.
Bohužial, takáto skutočnosť je veľmi vzdialená. Otázkou je, či sa jej ľudstvo vôbec dožije. Politické špičky urobia totiž všetko možné aj nemožné aby si zachovali svoju moc a nebodaj ju ešte aj zväčšili. Neváhajú rozpútať vojny za svoju pravdu a prezentujú to ako čin za zachovanie demokracie pred ľuďmi. Dajú ľuďom možnosť zvoliť si cestu, ale keď sa zvolená cesta politikom nepáči, vymyslia si dôvod aby ju nemuseli nasledovat. No čo už, však väčšinu ľudí to aj tak nezaujíma, tak si to zaslúžia.
